Monika: Moja cesta za zdravím a šťastím s Kalorickými Tabuľkami

Moje stretnutie s Kalorickými Tabuľkami na Slovensku začalo pár dní po mojich 50. narodeninách (február 2021).

Najprv som si uvedomila ako vyzerám na fotkách. A potom kolegyne v práci začali riešiť krabičkovú diétu. Prepočítala som si cenu a povedala si, že im dokážem, že to ide aj lacnejšie.

Tak som ako počítačový maniak začala prehľadávať net a skúsila aj dnes obľúbené sociálne siete. A vyskočila mi skupina Hubneme a jíme zdravě s Kalorickými Tabulkami.

Začala som čítať príspevky. Nainštalovala aplikáciu a nabehla aj s kamarátkou do obchodu. Strávili sme hodinu sledovaním údajov na obaloch. Nakúpili množstvo všelijakých proteinových výrobkov a „zdravých“ potravín.

A potom som postupne čítaním a sledovaním iných vo facebookovej skupine dospela k názoru, že sa stačí iba normálne stravovať. Mne totiž nevyhovuje množstvo jedál bežne ponúkaných v reštauráciách. Roky som nejedla klasický rezeň a ani mi nechýba (vadí mi pach smaženého vyprážaného jedla). Celkovo mastné jedlá moje telo nezvláda.

Bola som bola presvedčená, že jem veľmi zdravo a postupný nárast 15 kg za 20 rokov som brala ako bežný jav k veku. Ani tých 15 kg nebolo niečo, čo by niekto bral ako nadváhu. K výške 158 cm mať 62 kg bolo pre každého v norme.

Do tridsiatky som bývala na severe Slovenska, kde všetko bolo do kopca a do lesa to bolo na skok. Presťahovanie sa na najväčšiu slovenskú rovinu mi pohyb zjednodušilo, ale moje telo asi stále jedlo rovnako, a energiu vydávalo menšiu.

Lekár ma neupozorňoval na nejaké riziká, lebo hodnoty krvi boli vždy v norme, tlak tiež. Od mladosti však bojujem s vredom. Ten som si vyrobila ešte ako študentka a nikdy som nebola a ani nie som dobrý pacient. Keď ma netrápil, tak stravu neriešila, keď začal, tak som sa obmedzila a brala lieky. K tomu mám nejaký problém s kĺbmi (nik doteraz neprišiel na problém). Keď som bola mladšia, tak som väčšinou brala problémy ako únavu. Veľa športu, veľa aktivít. Vždy som bola pohyblivá, trávila čas vonku, na horách, športom.

Začiatky s Tabuľkami boli náročné.

Kolieska mi išli celkom dobre plniť, len som zistila, že čokoláda sa tam už nezmestí (to bolo celkom peklo) a že zjesť večer tanier zeleniny s bielkovinami tiež nie je dobrý nápad…

Takže som sa musela naučiť plánovať a jesť pravidelne. A naučiť rodinu, že nemajú jesť moje nachystané krabičky.

K pohybu som si pridala kolobežku.

Donútila som sa každý deň si urobiť 5 km dedinou. Len ako pohyb, lebo ako grafik sedím niekoľko hodín denne. Pekne som chudla a tešila sa…

Len následne mi pri preventívnej prehliadke u lekára objavili problém s pečeňou. Stravu som musela ešte viac upraviť. A aj na to boli skvelé Tabuľky. Dokázali mi denne ukazovať, či makra mám tak, ako treba (musela som znížiť tuky).

A potom som si zlomila nohu. 4 týždne bez pohybu len s tým, čo doma nájdem mi nepomohlo. Tak som skĺzla do nezdravého jedenia. A celé tie zdravotné problémy vyústili k rozchodu z dlhoročným partnerom.

Našťastie ma to nezlomilo, skôr naopak, bola som som šťastná a voľná, že už nemusím prispôsobovať svoj čas aj pre niekoho iného. Pretože pečeňové testy boli stále veľmi zlé a čas na normálne žitie sa neukazoval dlhý a prognózy tiež neboli najlepšie, som sa rozhodla užívať si život.  Našla som si byt, začala chodiť do posilňovne, denne sa snažila nachodiť aspoň 10000 krokov, začala som sa maľovať a uvedomila si, že čo je dôležité. Mám skvelých priateľov, rodinu, nového partnera a hlavne mám životnú pohodu. Som veľmi šťastná.

Po 630 dňoch s prerušovaným používaním Tabuliek mám síce rovnaké zdravotné problémy, ale pečeňové testy sú čoraz lepšie a vred sa neozval už niekoľko mesiacov. A ostatné výsledky od lekára sú skvelé. Metabolicky som vraj mladšia o niekoľko rokov. Bedrové kĺby bolia, ale ako povedal pri poslednej kontrole lekár: „máte šťastie, že ste štíhla, inak by ste už asi chodiť nevedela“. Tak chodím. Rodinné prekliatie diabetes sa zatiaľ neobjavilo  len u mňa (prababka, babka, mama, teta, sestra aj brat sú diabetici), aj za to vďačím Tabuľkám.

Pre mňa najväčšou výhodou používania Tabuliek je možnosť jesť, čo mám rada. Nemusím jesť „niekoho“ jedálniček. Môžem si zvoliť vlastný štýl, nemusím s nikým riešiť, čo mám rada, čo nemám, čo môžem a čo mi nerobí dobre. Doteraz sú niektoré moje potravinové pokusy pre okolie vtipné. Intolerancia na laktózu sa objavuje len pre určitých výrobkoch. Dať si na raňajky iný druh cottage je veľmi krátka časť jedenia a dlhšia časť na WC. Tak isto niektoré druhy proteínov.

Tabuľky mi dávajú možnosť si naprogramovať deň podľa výkonu. Viem si odhadnúť vysoký výkon a správne ho dojesť. Alebo aj nejaké to pivko a vínko sa dá vložiť a „nepoškodiť“ si príjem.

Tabuľky si píšem (nepíšem) len na kontrolu, lebo už mám odhad na to, koľko čoho zjesť. Avšak som šťastná, že som ich našla. Naučila som sa inak vnímať svoje telo, vnímať potreby a hlavne som veľa času strávila štúdiom ohľadom výživy a pohybu, čo ma neskutočne začalo baviť.

foto: archiv autorky

23.4.2024 redakce Články, Jak zhubnout